Druhy motýľov, ktorých krídla môžete nájsť v našich šperkoch

Anteos clorinde

je druh motýľa z čeľade Pieridae. Vyskytuje sa v Južnej Amerike, Strednej Amerike a južnej časti Severnej Ameriky. Má široké krídla s výraznými žltými alebo oranžovými fľakmi s čiernou bodkou. Zvyčajne sa vyskytuje na slnečných lúkach a v kvetinových záhradách. Rozpätie jeho krídel dosahuje 70 až 90 mm. Motýľ bol prvýkrát opísaný Francúzskym entomológom Jeanom-Baptiste Godartom v roku 1824. 

Antheraea polyphemus

je severoamerický motýľ z čeľade Saturniidae, čo sú obrie priadky morušové. Je to hnedo sfarbený nočný motýľ, ktorého najpozoruhodnejším znakom sú veľké purpurové škvrny na dvoch zadných krídlach. Priemerné rozpätie jeho krídel je až 150 mm. Prvýkrát ho opísal v roku 1775 obchodník s ľanom a vlnou Pieter Cramer, ktorý sa preslávil ako entomológ.

Antherina suraka

je druh mole, resp. nočného motýľa z čeľade Saturniidae. Vyskytuje sa na Madagaskare a Mayotte. Jej krídla sú oranžové, na spodnom krídle s dvoma pásmi ružovej okolo hnedého očka. Tento druh prvýkrát opísal francúzsky botanik Jean-Baptise Boisduval v roku 1833. 

Attacus atlas

patrí do čeľade Suturniidae. V slovenčine je známy ako okáň vrbový, po anglicky ako snakedhead moth podľa kresby hadích hláv na koncoch predných krídel. Vyskytuje sa v tropických a subtropických pralesoch juhovýchodnej Ázie. Rozpätím krídel od 250 – 300 mm patrí medzi najväčšie motýle sveta. Samičky sú väčšie a ťažšie ako samci. V Indii sú tieto motýle chované pre svoje hodvábne vlákno. Hodváb tohto motýľa je vylučovaný húsenicou a je podobné vlne. Vlákno má vyššiu životnosť a je známe ako fagara. Motýľa prvý raz opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Catopsilia florella

je žltosfarbený druh motýľa z čeľade Pieridae. Vyskytuje sa v Afrike, Arábii a na Kanárskych ostrovoch. Nazýva sa aj africký migrant, keďže migruje južnou Afrikou od leta do jesene. Dospelé jedince lietajú po celý rok. Je to pomerne malý motýľ s rozpätím krídel, ktoré u samcov dosahuje 54 – 60 mm a u samíc 56 – 60 mm. Tohto nenápadného motýľa prvýkrát opísal dánsky entomológ Johann Ch. Fabricius v roku 1775.

Cethosia biblis

je heliconiinský motýľ patriaci do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Tento, svojim sfarbením veľmi charizmatický motýľ sa vyskytuje od indického subkontinentu až po Filipíny a Indonéziu. Cethosia biblis je stredne veľký motýľ s rozpätím krídel dosahujúcim asi 80 – 90 milimetrov. Prvý raz ho popísal britský entomológ Dru Drury v roku 1773.

Cyrestis maenalis

patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, najmä na Filipínach. Tento motýľ je typický svojím zebrovitým bielo-čiernym sfarbením s oranžovými škvrnami v spodnej časti horných i dolných krídel. Známych je viac ako desať poddruhov tohto motýľa. Prvýkrát ho opísal nemecký lekár a entomológ Wilhelm F. Erichson v roku 1834.

Danaus chrysippus

je tiež známy ako tiger obyčajný alebo africká kráľovná. Rozšírený je v Ázii, Austrálii a Afrike. Patrí do čeľade Nyphalidae (babôčkovité). Živí sa na rastlinách druhu mliečnica. Dominantné sfarbenie krídel je oranžové, v hornej časti oranžové s bielymi škvrnkami. Rozpätie krídel je 70 až 80 mm. Zaujímavosťou je, že prvé zobrazenie tohto motýľa je známe už zo starovekého Egypta, na freske v Luxore. Prvýkrát ho opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758. 

Danaus plexippus

je stredne veľký oranžovo-čierno sfarbený babôčkovitý motýľ (z čeľade Nymphalidae), ktorý pochádza zo severnej Ameriky. Známy je najmä svojim každoročným neuveriteľným sťahovaním z Kanady do Mexika, kde zimuje v obrovských kŕdľoch v borovicových hájoch. Rozpätie jeho krídel sa pohybuje v rozmedzí 89 až 102 mm. V roku 1758 ho opísal švédsky biológ Carl von Linné.

Euphaea refulgens

je vážka z čeľade Euphaeidae. V rode Euphaea je opísaných viac ako 30 druhov, ktoré sa vyskytujú prevažne v Indomalaji a na Filipínach. Horné a dolné krídla tejto vážky majú tmavozelenú metalickú farbu. Prvýkrát ju opísal belgický barón Edmond de Sélys Longchamps, ktorý je považovaný za zakladateľa odonatológie, štúdia vážok.

Eurema mandarinula

je motýľ z čeľade Pieridae. Vyskytuje sa v Afrike, v krajinách Kongo, Rwanda, Burundi, Uganda, Keňa, Tanzánia, severovýchodná Zambia či Malawi. Jeho biotop tvoria polohorské trávnaté plochy v lesoch a okolo nich. Objavený a pomenovaný bol američanom Williamom J. Hollandom v roku 1892, ktorý sa preslávil ako zoológ a paleontológ.

Gandaca harina

je žlto sfarbený motýľ z čeľade Pieridae. Nájsť ho možno v Indii, Thajsku, Kambodži, Malajzii, Myanmarsku, v Indonézii, v Singapure či na Filipínach. V súčasnosti je známych viac ako dvadsať poddruhov tohto motýľa. Objavený a popísaný bol v roku 1829 americkým prírodovedcom a fyzikom Thomasom Horsfieldom. 

Graphium agamemnon

je prevažne zelený a čierny tropický motýľ z čeľade Papilionidae. Motýľ sa tiež nazýva zelenožltý trojuholník alebo chvostorožec zelený. Nájsť ho možno v Nepále, Indii, na Srí Lanke a v Austrálii. Pravidelne ho možno vidieť v záhradách a mestských oblastiach. Prvýkrát ho opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Graphium antheus

tento stredne veľký motýľ z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae) sa vyskytuje v tropickej a subsaharskej Afrike. Lieta celoročne, no najviac v novembri a decembri. Popísaný bol v roku 1849. Rozpätie jeho krídel je 65 až 70 mm u samcov, samicu sú v priemere o 5 až 10 mm väčšie. Prvýkrát ho opísal v roku 1775 obchodník s ľanom a vlnou Pieter Cramer, ktorý sa preslávil ako entomológ.

Graphium antipathes

stredne veľký motýľ z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae) sa vyskytuje v južnej a juhovýchodnej Ázii. Je to biely motýľ s viacerými čiernymi pruhmi a žltými a oranžovými fľakmi. Rozpätie jeho krídel dosahuje okolo 80 mm. Popísaný bol už v roku 1775 Pietrom Cramerom, entomológom, ktorý obchodoval s vlnou a ľanom.

Hebomoia glaucippe

je nádherný mlynárik z čeľade Pieridae. Pochádza z Indonézie. Je primárne nížinný stredne veľký druh. Známy je svojim oranžovým sfarbením horných koncov inak bielych krídel. V krídlach jedincov sa vyskytuje peptidový toxín, ktorý chráni motýľa pred predátormi. Samce oddychujú na zemi, kde dokážu splynúť vďaka spodnej strane krídel, ktorej farby mu poskytujú dostatočnú kamufláž. Motýľa prvý raz opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Hebomoia leucippe

je pestro sfarbený motýľ z čeľade Pieridae. Na jeho krídlach dominuje najmä oranžová a žltá farba. Pochádza z Indonézie. Rozpätie jeho krídel dosahuje približne 80 mm, takže ide o stredne veľkého motýľa. Prvýkrát ho opísal v roku 1775 obchodník s ľanom a vlnou Pieter Cramer, ktorý sa preslávil ako entomológ.

Heliconius cydno

je drobný motýľ patriaci do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Vyskytuje sa od Mexika až po severnú časť Južnej Ameriky. Možno ho nájsť v tienistých lesných porastoch. Vajíčka kladie na listy rastlín druhu Passiflora. Jeho krídla sú čierne s hrubým bielym pásom na obidvoch krídlach. Prvýkrát ho opísal britský entomológ Henry Doubleday v roku 1847.

Heliconius doris

patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Je to motýľ rozšírený od Strednej Ameriky až po Amazóniu. Húsenice sa živia výhradne listami múčenky, a sú schopné používať peľ ako zdroj bielkovín. Dospelé jedince lietajú rýchlo. Predné krídla má čierne s bielymi škvrnami a pruhmi červenej, modrej alebo zelenej farby v závislosti od poddruhu. Objavuje sa celoročne, jeho populácia vrcholí v období sucha. Rozpätie krídel je 70 až 90 mm. Motýľa prvýkrát opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1771.

Heliconius elevatus

patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Tento malý čierno-oranžový motýľ sa vyskytuje v Južnej Amerike, najmä v povodí Amazonky. Prvýkrát tento druh opísal rakúsky prírodovedec Emil Nöldner v roku 1901.

Heliconius heurippa

patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Považuje sa za hybridný druh motýľa, ktorý vznikol krížením druhu Heliconius melpomene a Heliconius cydno. Niektorí vedci ho však považujú za samostatný druh. Rozpätie jeho krídel dosahuje 70 až 90 mm. Prvýkrát ho opísal britský prírodovedec William Ch. Hewitson v roku 1854.

Heliconius melpomene

je neotropický motýľ vyskytujúci sa naprieč Strednou a Južnou Amerikou. Patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Húsenice sa živia výhradne listami múčenky, z ktorej kvetov potom už ako dospelé motýle pijú nektár. Má mnoho poddruhov, ktoré sa líšia sfarbením a geografickým rozšírením. Determinoval ho švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758. Je to menší motýľ dosahujúci rozpätie krídel 67 až 80 mm.

Hyalophora cecropia

patrí do čeľade Saturniidae. Je to najväčšia moľa Severnej Ameriky. Vyskytuje sa prevažne na východe Severnej Ameriky až po Washington na západe a vo väčšine kanadských provincií na severe. Boli zdokumentované jedince s rozpätím krídel 130 až 180 mm alebo viac. Tento druh motýľa prvýkrát opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Hypolimnas bolina

je druh motýľa z čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Vyskytuje sa na Madagaskare, v Austrálii a v Ázii. Môžeme ho nájsť v dažďových pralesoch. Domorodci ho prezývajú aj Pestrá vajcová mucha. Je to motýľ s čiernym telom a hnedočiernymi krídlami s farebnými fľakmi. Rozpätie krídel dosahuje 70 až 85 mm. Motýľa prvýkrát opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Hypolimnas dexithea

je pestrofarebný druh endemického motýľa z čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Je to kontrastne sfarbený motýľ so širokými bielymi pruhmi a hnedými fľakmi na čiernom základe. Na spodnej časti krídel je sfarbený do hneda. Jeho domovom je výlučne Madagaskar, kde bol objavený a opísaný v roku 1863 zberateľom Williamom Chapmanom. Ide o zberateľmi často vyhľadávaný druh.

Idea leuconoe

patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Pochádza z juhovýchodnej Ázie, ale vyskytuje sa aj na Taiwane a ostrovoch Rjúkjú. Má rozpätie krídel 120 až 140 mm. Predné a zadné krídla tohto motýľa sú priesvitné striebrobiele s čiernymi škvrnami. Motýľa prvýkrát opísal nemecký etnológ a lekár Wilhelm F. Erichson v roku 1834.

Junonia almana

patrí do čeľade babôčkovitých motýľov (Nymphalidae). Typický je svojim hnedým sfarbením s dominantnými veľkými farebnými očkami. Vyskytuje sa naprieč celým ázijským kontinentom. Môžeme ju nájsť na lesných čistinách, plážach lemovaných palmami, savanách a v suchých lesoch. Lieta počas celého roka, najviac však od apríla do októbra. Prvýkrát ho opísal švédsky biológ Carl von Linné vo svojom diele z roku 1758.

Morpho aega

patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Je to neotropický motýľ, ktorý sa vyskytuje v Paraguaji, Argentíne a Brazílii. Tento motýľ má lesklé, vplyvom svetla sa meniace modré krídla s pásom čiernej farby na okraji horných aj dolných krídel, ktoré sú charakteristicky ostro sformované. Prvýkrát ho opísal nemecký entomológ Jacob Hübner v roku 1822.

Morpho didius

patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Tento druh sa vyskytuje v Peru. Má rozpätie krídel dosahujúce 150 mm, čo z neho robí jeden z najväčších druhov rodu Morpho. Chrbtová strana krídel je dúhová a kovovo modrá a predné krídla sú dosť predĺžené. Motýľa prvýkrát opísal nemecký etnológ Carl H. Hopffer v roku 1874.

Morpho godarti

je neotropický motýľ z čeľade babôčkovitých (Nymphalidae). Vyskytuje sa v Južnej Amerike, konkrétne v Bolívii a Peru. Je to nádherný motýľ s krídlami, ktoré na svetle menia svoju farbu podľa spektra dúhy. Pomenovaný je podľa francúzskeho entomológa Jeana-Baptista Godarta. Pomenoval ho a opísal v roku 1844 iný francúzsky entomológ, Félix. E. Guérin-Méneville.

Morpho menelaus

je neotropický motýľ z čeľade babôčkovitých (Nymphalidae). Vyskytuje sa v strednej a Južnej Amerike. Predné a zadné krídla sú dúhovomodré a sú lemované čiernymi pruhmi, brušné plochy sú hnedé. Každé krídlo je pokryté viacvrstvovými šupinami, ktoré spôsobujú, že krídla menia farby v závislosti od uhla dopadu svetla. Vďaka tomuto unikátnemu sfarbeniu bol motýľ v 20. stor. často lovený. Rozpätie krídel je približne 120 mm. Motýľa opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Morpho peleides

tento dúhovo modrý tropický motýľ z čeľade babôčkovité (Nymphalidae) sa vyskytuje v Mexiku, Strednej Amerike, v dažďových pralesoch Južnej Ameriky, Paraguaji a na Trinidade. Väčšina odborníkov si myslí, že ide o poddruh Morpha rhetenor helena. Celý jeho životný cyklus od vajíčka po dospelého motýľa trvá iba 115 dní. Živí sa šťavou hnijúceho ovocia. Determinoval ho v roku 1850 rakúsky entomológ Vincenz Kollar.

Morpho polyphemus

je biely motýľ z čeľade babôčkovitých (Nymphalidae). Vyskytuje sa v Mexicu a Strednej Amerike. Je jedným z mála bielych motýľov z rodu Morpho. Jeho horné aj dolné krídla sú biele s drobnými svetlohnedými škvrnami. Na spodnej strane zadných krídel je rad malých škvŕn pripomínajúcich oči. Vďaka nim dostal svoje meno polyphemus z gréckej mytológie, podľa jednookého syna boha Poseidóna. Lieta extrémne rýchlo a dokáže vyletieť až do výšky 1200 m. Motýľa opísal anglický entomológ a archeológ John O. Westwood v roku 1850.

Morpho rhetenor helena

je neotropický motýľ z čeľade babôčkovitých (Nymphalidae). Vyskytuje sa v Južnej Amerike. Samec patrí medzi najjasnejšie lesklé druhy a jeho krídla sú vykrojené najviac spomedzi všetkých druhov Morpha. Samica je väčšia a na rozdiel od svojho druha pri vyrušení odlieta pomaly. Samce sú charakteristické sírovým zápachom. Tieto motýle lietajú prevažne vo výške 3 až 6 m nad zemou. Rozpätie krídel dosahuje 75 až 100 mm. Motýľa prvý raz opísal nemecký entomológ Otto Staudinger v roku 1890.

Papilio antenor

známy aj ako Pharmacophagus antentor je pomerne veľký motýľ z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae). Pochádza z Madagaskaru. Rozpätie jeho krídel dosahuje rozmery 120 – 140 mm. Pre jeho čierne krídla s bielymi drobnými fliačikmi ho obľubujú zberatelia a umelci. Prvýkrát ho objavil a opísal britský zberateľ prírodovedných exemplárov Dru Drury v roku 1775.

Papilio blumei

patrí do čeľade lastovičníkovité (Papilionidae). Vyskytuje sa iba na indonézskom ostrove Sulawesi v austrálsko-ázijskej oblasti, kde obýva lesy. Má rozpätie krídel 100 až 120 mm. Čierne krídla majú široký, dúhovo priečny pruh, ktorý sa pri pohľade spredu javí ako smaragdovo zelený a pri pohľade zboku ako modrý. Motýľa prvýkrát opísal francúzsky botanik a fyzik Jean-Baptist Boisduval v roku 1836.

Papilio demodocus

tento vidlochvost patrí do čeľade lastovičníkovité (Papilionidae). Známy je aj ako vianočný motýľ. Bežne sa vyskytuje v celej subtropickej Afrike vrátane Madagaskaru, okrem južného Arabského polostrova. Dospelé motýle majú čiern-ožlté znaky s červenými a modrými škvrnami. Samice motýľov bývajú väčšie ako samce. Motýľa prvýkrát opísal nemecký prírodovedec Eugenius J. Ch. Esper v roku 1798.

Papilio gambrisius

je druh vidlochvosta z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae). Vyskytuje sa v Indonézii, na Moluckých ostrovoch Ambom, Serame a Buru. Nájsť ho možno v otvorených lesoch s bujným porastom. Motýľa prvýkrát opísal v roku 1777 holandský obchodník s ľanom a bavlnou Pieter Cramer, ktorý sa preslávil ako entomológ.

Papilio lowi

vidlochvost z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae). Žije v juhovýchodnej Ázii, v Indonézii, na Filipínach a v Borneu. Tento druh je dimorfný, teta samci a samice majú rozličné vzory na krídlach. Larvy sa živia listami citrusových rastlín, dospelé jedince pijú nektár z rôznych rastlín.

Rozpätie krídel tohto motýľa dosahuje 107 až 126 mm. Prvý raz ho opísal britský entomológ Herbert Druce v roku 1873.

Papilio lorquinianus

je nádherný premenlivý vidlochvost z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae) Objavuje sa v pralesoch Juhovýchodnej Ázie. Jeho krídla menia farbu z modrej do zelenej podľa uhlu svetla dopadajúceho na kovovolesklé šupinky, ktorými má pokryté celé krídla. Tie dosahujú rozpätie 70 až 100 mm. Popísali ho v roku 1865 rakúski entomológovia Cajetan von Felder a jeho syn Rudolf von Felder.

Papilio memnon

je motýľ z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae) bežne sa vyskytujúci na lesných čistinkách, ale i v blízkosti ľudských obydlí v južnej Ázii. Najčastejšie sa objavuje v malých nadmorských výškach a lieta 2 až 4 m nad zemou, avšak v Himalájach vyletí až do výšky 2100 m. Samice sa vyskytujú zriedkavejšie ako samci a sú vysoko polymorfné. Tento motýľ má rozpätie krídel 20 až 150 mm. Motýľa prvýkrát opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Papilio palinurus

je tropický motýľ z pralesov juhovýchodnej Ázie. Patrí do čeľade lastovičníkovité (Papilionidae). Jeho chovu sa však venujú motýlie záhrady na celom svete. Motýľ je známy svojimi výrazne zelenými, kovovo lesklými krídlami s dúhovými odleskami, ktoré vytvárajú dojem žiarivosti pomocou mikroskopickej štruktúry šupiniek. Žlté a modré odlesky pri aditívnom zmiešaní vytvárajú zelenú farbu. V rozpätí krídel dosahuje približne 80 až 100 mm. Motýľa prvýkrát opísal dánsky entomológ Johann Ch. Fabricius v roku 1787.

Papilio polytes

je bežný druh lastovičníkovitého (Papilionidae) motýľa široko rozšíreného v Ázii. Samec sa vyskytuje v jedinej forme, samice sú polymorfné. Uprednostňuje mierne zalesnené prostredie, veľmi často ho možno vidieť v pomarančových a limetkových sadoch. Lieta však aj vo vyšších horských oblastiach. V závislosti od klimatických podmienok môže mať rôzne rozmery. Štandardne v rozpätí krídel dosahuje rozmery 90 až 100 mm. Motýľa prvýkrát opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Papilio rumanzovia

je čierno-červený vidlochvost z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae). Vyskytuje sa na Filipínach, ale bol zaznamenaný ako zatúlaný druh až na Južnom Taiwane. Rozpätie krídel je 120 až 140 mm. Má veľké červené škvrny na spodnej strane krídel. Naproti tomu samica má zreteľné červené znaky na oboch stranách krídel. Motýľa pomenoval nemecký entomológ Johann F. von Eschscholtz v roku 1812.

Papilio ulysses

je úchvatný vidlochvost z čeľade lastovičníkovité (Papilionidae) objavujúci sa v Austrálii, Indonézii či Papue Novej Guiney a na Šalamúnových ostrovov. Na prednej strane sú jeho krídla modré, na vnútornej hnedé a čierne. Jeho veľkosť sa líši v závislosti od poddruhu. Samičky kladú vajíčka na listy citrusových rastlín. Rozpätie krídel dosahuje obvykle 140 mm. Motýľa prvýkrát opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758.

Ragadia luzonia

 je druh motýľa z čeľade babôčkovité (Nymphalidae). Tento druh patrí medzi motýle, ktoré sa bežne nazývajú krúžkovité. A to najmä kvôli línii žltočiernych očiek umiestnenej na vonkajšej strane spodných krídel. Okrem nich jeho krídla zdobia aj biele a hnedé pruhy. Prvýkrát ho opísal nemecký lekár a entomológ Wilhelm F. Erichson v roku 1834.

Tirumala limniace

patrí do čeľade Nymphalidae. Vyskytuje sa sa v južnej Ázii a juhovýchodnej Ázii. Tento motýľ vykazuje spoločné migračné správanie v južnej Indii. Má rozpätie krídel 90 až 100 mm, pričom samce sú menšie ako samice. Horná strana krídla je tmavohnedá až čierna posiata modrobielymi, polopriehľadnými škvrnami a čiarami. Tento druh prvýkrát opísal entomológ Pieter Cramer v roku 1775.

Urania leilus

patrí do čeľade Uraniidae. Vyskytuje sa v Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele a Suriname. Má krídla s maximálnym rozpätím 70 mm, bez výrazného rozdielu medzi samcom a samicou. Pri pohľade zhora má čierny odtieň s jasne zelenkavými škvrnami. Spodná strana má modrasté sfarbenie. Druh prvýkrát opísal švédsky biológ Carl von Linné v roku 1758. 

Urania riphaeus

patrí medzi denné motýle z čeľade Uraniidae. Vďaka svojmu sfarbeniu je jedným z najpôsobivejších a najpríťažlivejších motýľov vôbec. Vyskytuje sa celoročne na Madagaskare, kde si od domorodcov vyslúžil prezývku madagaskarský západ slnka. Jeho sfarbenie netvoria pigmenty, ako u väčšiny motýľov, ale interferencia svetla v šupinkách, ktoré pokrývajú celé jeho krídla. Motýľ iba s problémami prežil katastrofálne požiare na Madagaskare, ale i vďaka chovateľom sa jeho populácia vracia do normálu. Rozpätie krídel je 110 mm. Prvý raz ho popísal britský entomológ Dru Drury v roku 1773.

Vindula erota

je hnedo sfarbený druh motýľa z čeľade Nymphalidae. Vyskytuje sa v zelených oblastiach tropickej južnej a juhovýchodnej Ázie. Samcove krídla sú jasne oranžové s čiernymi znakmi. Samičkine krídla sú matne hnedé až olivovohnedé. Motýľa prvýkrát opísal dánsky zoológ špecializujúci sa na hmyz, Johann Ch. Fabricius v roku 1793.

Chondracris rosea

je kobylka vyskytujúca sa v Indii, Číne, Indočíne v Malaysii a na Taiwane. Patrí do čeľade Acrididae. Táto kobylka je typická ružovým sfarbením vnútornej strany krídel. Objavil ju a prvýkrát opísal švédsky entomológ a zberateľ Charles de Geer v roku 1773.